(Michael Quoist)
Pane, chcel by som milovať,
Potrebujem lásku.
Túžim po nej celou bytosťou:
moje srdce,
moje telo,
všetko ma ťahá nocou
k tomu neznámemu, čo môžem milovať.
Ruky vzpínam do prázdna, a láska uniká.
Som sám a chcel by som byť v dvoch.
Hovorím, a niet toho, kto by ma počúval,
žijem, a niet toho,
kto by si môj život prisvojil.
Načo mi toľko bohatstva,
keď niet koho obohatiť?
Odkiaľ prichádza láska a kam smeruje?
Pane, chcel by som milovať,
potrebujem lásku.
Dnes večer, Pane,
Tebe dávam tú nesplnenú túžbu.
Počuj, dieťa moje, postoj
a ticho prejdi dlhou cestou
do hlbín svojho srdca.
Sleduj znova svoju lásku,
ako sa chodí proti prúdu potôčika
hľadať jeho prameň.
Tam, až na konci, v hlbinách a tajných zákutiach
svojho rozbúreného srdca ma nájdeš.
Lebo ja som láska, nie som ničím iným,
iba láskou od večnosti
a láska je v tebe.
Stvoril som ťa pre lásku,
aby si nikdy neprestal milovať.
Tvoja láska prenikne tvoje druhé ja,
a to je to, čo hľadáš.
Buď si istý, ona je na ceste,
smeruje k tebe od večnosti
po ceste mojej lásky.
Musíš čakať, kým dôjde.
Ona sa blíži a ty sa blížiš k nej.
Čakaj, stretnete sa!
Jej telo som stvoril pre teba
a tvoje telo zas pre ňu.
Ja som stvoril tvoje srdce pre ňu,
ja som stvoril jej srdce pre teba
A vy sa hľadáte v temnotách noci,
v mojej noci, ktorá sa stane svetlom,
ak sa mi zveríte.
Uchovaj sa pre ňu, môj drahý,
a ona sa uchová pre teba.
Budem vás opatrovať jedného pre druhého.
A pretože túžiš po láske,
postavil som ti do cesty bratov,
aby si mal koho milovať.
Uver, dlho sa treba učiť láske
a niet inej lásky:
milovať znamená zabudnúť seba samého
a priblížiť sa k druhým.
Pomôž, Pane, nech zabudnem na seba
pre svojich blížnych,
nech rozdám sám seba,
nech sa naučím milovať.
