"Roznymi snahami slavit Vianoce obzvlast slavnostne, vznikla typicka, aj neveriacimi ludmi prijimana a prezivana vianocna romantika. Ale v Betleheme neslo o romanitku. Bolestne udalosti pri hladani pristresia a uboha mastalka boli sice sprevadzane a naplnene vrucnou laskou, ale tato laska bola obetovana, bola to laska skrz naskrz pokorena. A tejto laske, darujucej laske, nemohla zabranit v uplnom sebadarovani ani tupa nevedomost a chladne odmietnutie ludi. Laska sa daruva a rozdava vsetkym - ci ju ludia prijimaju alebo nie - pretoze uplna odovzdanost je jej podstatou a takato laska nemysli na seba. Tak sa aj nam moze stat, ze napriek nasej uprimnej laske k Bohu mozeme zazit Vianoce bez radostnych a vznesenych pocitov...
Myslime na to, ze Vianoce su nielen vtedy milostiplnym sviatkom, ked citime ich sladkost, ale aj vtedy, ked zazijeme odriekanie, a tak sa skrze obetu priblizime k horkej a drsnej atmosfere skutocnosti Betlehema. Betlehem nebola iba blazenost, ale aj sklamanie, starosti a bolest. Teda v nasich srdciach mozu byt skutocne Vianoce aj vtedy, ked si odmyslime nas pekne vydobeny dom, vianocne melodie, slavnostne jedlo a s laskou vyberane darceky..."
